Pavla Sceranková: Kapusta
11. 10 . – 28. 10. 2006
kurátor: Michal Pěchouček

V Kapuste sa spájajú dva zdroje; spomienka na detskú knihu Hádaniek a Rečňovaniek a nová skúsenosť s každodenným „úradným životom" v Berlíne. Výhľad z 5.poschodia paneláku na kolóniu záhradných domkov odhalil „utajený život" obyvateľov Berlína.

Zlovestná nálada hádaniek s nepatričnými metaforami a ticho brutálnymi obrazmi v niečom zodpovedá víkendovému svetu s absurdnou náplňou, ktorá je vykonávaná s inak nevídaným emocionálnym nasadením. Zahradníčenie je fenomén, v ktorom sa zrkadlí potreba po sebarealizácii. Môže to byť aj príklad rezignácie ľudí na svoje možnosti a snaha „vymyslieť" dosiahnutému statusu pestrosť.

Sociálne hranice, vynaliezavosť, totálne oddelenie profesionálneho a súkromného života vo vysoko produktívnej spoločnosti. 

Čo je to : Stojí, stojí dom, plno detí v ňom, nemá okná, nemá dverí, ako vidu von. /Makovica/

/preglejka, 150 x 207 x 200,8 cm /

Dom na streche je nepatričný - primalý, priveľký.

Je prázdny a neprístupný, ale zapcháva priestor, ktorý by mohol byť funkčný.

Sám je tak trochu pokazený.

Zahodený.

Pocit z objemu, ktorý je k môjmu telu neprimeraný, obrovský a zároveň úplne prázdny, je moja nočná mora. Je to tiež fenomén, ktorý objavujem ako obraz pre zvláštnu neistotu a neprimeranosť v bežných veciach. Tak sa tento vzťah tela a priestoru objavil napríklad v práci Big Bag a Bunker.